1.kapitola- Durmstrang

17. března 2008 v 16:35 | Elis |  Verná Temnej Strane
Pre tých, ktorí nečítali môj názor na túto poviedku na minulej stránke, tak ho napíšem sem: Prvé asi štyri kapitoly sa mi strááášne nepáčia...
Príjemné čítanie:o)

1.kapitola- Durmstrang
Na Durmstrangských pozemkoch práve pršalo. To však nevadilo osamelému dievčaťu, ktoré sedelo na mokrej tráve a nechalo dažďové kvapky padať do jej už aj tak mokrých čiernych vlasov.
***
"Mami? A kde je ocko?" pýtalo sa čiernovlasé dievčatko svojej mami.
"Tvoj otec zomrel pred tým ako si sa narodila," povedala jej mama tichým hlasom. Dievčatku sa v tmavozelených očiach zjavil smútok, ktorý hneď vystriedala zvedavosť.
"Aj on bol čarodejník?" spýtalo sa.
"Samozrejme že bol," odvetila.
"A na akú školu chodil?" pokračovala malá Sarah vo výsluchu.
"Ako ja do Rokfortu a do Slizolinu, ak sa chceš spýtať aj na fakultu," povedala mama a usmiala sa nad zvedavosťou dievčatka.
"Prečo ja nebudem chodiť na Rokfort?"...
***
Zo spomienok ju prebral mužský hlas.
"Sarah, si v poriadku?" spýtal sa jej keď potriasla hlavou a uprela na neho pohľad zelených očí. Prikývla.
"Neklam mi, viem keď ti niečo je, tak mi to pekne povedz. Ale najprv vstaň a poď pod dáždnik," dohováral jej, jej priateľ Martin.
"Nejdem, ty ho zahoď," usmiala sa a miernym násilím mu ho zobrala. Martin bol v momente mokrý ako ona.
"Toto je tak na zápal pľúc," zahundral podráždene ale potom sa hneď pustil do vypočúvania.
"Dobre, už nemám dáždnik, tak mi povedz čo ti je," povedal a spolu s ňou sa posadil na mokrú zem.
"Budeme od blata," snažila sa zahovoriť Sarah, ale Martin sa nedal.
"Nezahováraj," povedal, pretože vedel, že aj keď sa snaží vyzerať bezstarostne, vo vnútri ju to strašne trápi. Sarah neodpovedala, namiesto toho ruku strčila do vrecka a vytiahla premočený zvitok pergamenu, ktorý mu podala. Uprel na ňu spýtavý pohľad, ale pergamen si od nej zobral a začal čítať. Keď dočítal uprel na ňu ešte spýtavejší pohľad.
"Nie je tvoj otec mŕtvy?"
"Podľa mami áno,"
"Tak ako ti môže písať?"
"Dobrá otázka," trpko sa usmiala. Martin sa k nej naklonil a pevne ju objal.
"To sa vysvetlí," povedal upokojujúco. Sarah zdvihla pohľad a mierne sa usmiala.
"Nechaj to tak aspoň dnes," zašepkal.
"Prečo?" spýtala sa a pomaly sa jej začal na tvári zjavovať úsmev.
"Lebo je posledný deň školského roka a na oslave musíš byť duchom prítomná," povedal a pozoroval ako jej úsmev pomaly mizne z tváre.
"Aha," povedala. Takže zabudol.
"A dnes máš sedemnásť," dodal a usmial sa keď sa jej na tvári znova objavil úsmev.
"Ty si si myslela že som zabudol však?"
"Tak nejako," odvetila "asi som ťa podcenila," Martin sa uškrnul a zvalil ju do mokrej trávy.
"To teda hej," povedal, pri čom na ňu so záujmom hľadel.
"Nevravel si že toto je tak na zápal pľúc?" spýtala sa s úsmevom.
"Teraz mi je to v ..." nedopovedal, lebo Sarah si ho pritiahla a vášnivo pobozkala.
"Hej vy dve hrdličky, môžem vás vyrušiť?" ozval sa vedľa nich hlas ich kamarátky Katriny. Odtrhli sa od seba. Katrina tam stála pod dáždnikom a zamračene ich pozorovala.
"Nemal si ju, len tak náhodou, iba nájsť a prísť s ňou nazad do hradu?" spýtala sa karhavo Martina. Ten len pokrčil plecami.
"Teraz by ste si zaslúžili..." čo by si zaslúžili sa ale nedozvedeli, lebo Sarah vyskočila zo zeme a dáždnik zobrala aj Katrine. Tá len pretočila očami. Nikdy nechápala ako Sarah môže nevadiť keď zmokne. Pozrela na Sarah, ktorá ju pozorovala s víťazoslávnym úsmevom.
"Nevrátime sa do hradu?" navrhol Martin a na zdôraznenie si nahlas kýchol.
"Tak dobre," súhlasila Sarah a spoločne sa vydali cez premočené pozemky do veľkého tmavého hradu.
***
"A napíš mi hneď prvý týždeň," vravela Sarah Katrine keď sa spolu lúčili.
"Samozrejme že ti napíšem, čo si o mne myslíš," ohradila sa Kat "a ty mi potom napíš kedy budeš môcť prísť," povedala a objala Sarah.
"Tak ahoj Kat, pekné prázdniny," zaželal jej Martin.
"Prečo mám pocit že sa ma chceš veľmi rýchlo zbaviť?" podpichla ho Kat, ale potom sa usmiala "Aj tebe," a objala ho.
"Tak, pekné prázdniny a Martin dávaj si pozor," uškrnula sa a radšej rýchlo zmizla. Martin pokrútil hlavou a otočil sa k Sarah.
"Budeš mi chýbať."
"Aj ty mne," povedala a nežne ho pobozkala. Martin jej začal bozky oplácať, keď sa za nimi ozvalo tiché zakašľanie. Keď ho Sarah aj Martin ignorovali, kašľajúci sa ozval hlasnejšie.
"Ehm, Sarah?" Sarah sa odtrhla od Martina a obzrela sa okolo.
"Jé, mami, ahoj," pozdravila zaskočená Sarah svoju mamu.
"Dobrý deň, pani Greyová," pozdravil aj Martin.
"Ahojte, prepáčte že ruším, ale..."
"Nie nerušíš mami, ehm...toto je Martin McOwen," predstavila ho Sarah.
"Teší ma," odvetila Ann Greyová a keď Martin natiahol ruku, chytila ju a potriasla mu ňou.
"Tak Martin, máš čas? Nechceš ísť k nám na obed?" opýtala sa pani Greyová. Sarah sa na neho usmiala, tak prikývol.
"Rád pôjdem," povedal a chytil Sarah za ruku.
"A nebude ti vadiť ak pôjdeme autom?" spýtala sa ešte pani Greyová a keď Martin pokrútil hlavou všetci traja sa vydali k autu zaparkovanému kúsok od nich.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 lublumka lublumka | 18. března 2008 v 18:21 | Reagovat

alicka dobre to je:))..idem si pozriet dalsie kapitoly

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama