1.kapitola - Nový začiatok

21. března 2008 v 16:53 | Elis |  Mám milovať?
No, a je tu prvá kapitolka k Mám milovať?...dúfam že sa vám bude páčiť a prosííím píšte komentáre.
Príjemné čítanie, vaša Elis

"Amy?" spoza dverí sa ozval utrápený ženský hlas. "Amy, už si hore?" znova sa ozvala. Potom v zámke zaštrkotal kľúč a dvere sa otvorili. Dnu vošla žena veľmi podobná dievčaťu spiacemu na rozodratej pohovke. Žena si prisadla k nej a jemne ňou zatriasla.
"Čo, čo?" prudko sa posadila a rozhliadla sa po izbe.
"Ako sa cítiš?" spýtala sa jej starostlivo jej mama.
"Už mi bolo aj lepšie, ale dnes to nebolo až také zlé," povedala a striasla sa pri predstave, že o mesiac to bude musieť prežiť znova. Amy bola vlkolak. Nebola ním už od narodenia, vlastne táto premena bola asi piata, ktorú zažila. Vlkolak ju pohrýzol 3 mesiace pred koncom školského roka. Študovala na čarodejníckej škole na severe Anglicka, kde však ako vlkolak ďalej nemohla chodiť. Myslela si, že týmto sa jej život čarodejnice končí, ale potom jej pomohla babička a profesor Dumbledore, riaditeľ Rokfortskej čarodejníckej školy, ktorý jej navrhol, že môže dokončiť posledný ročník tam. Amy to s radosťou prijala, ale bála sa nového prostredia a aj toho, ako ju ľudia príjmu, keď zistia kto a čo je.
"Ukáž sa, pozriem sa či nemáš na sebe moc hlboké rany," povedala jej mama, ktorá pracovala ako liečiteľka a kvôli Aminmu prestupu si našla miesto v Londýnskej čarodejníckej nemocnici. Amy vtala z postele a spolu s jej mamou si začala natierať rany, ktoré sa jej hneď potom začali samy hojiť.
"Obleč sa a poď sa dolu naraňajkovať, ja s babičkou ťa potom odprevadíme na nástupište," povedala a podala jej kôpku poskladaného oblečenia. Amy prikývla a keď jej mama odišla z izby, prešla do kúpeľne naproti. Pozrela sa do zrkadla a chvíľu prekvapene hľadela na to, čo sa malo nazývať Amy Harperová. Výborne, prvý deň v novej škole a hneď budem vyzerať ako strašidlo, pomyslela si, pretože pod opuchnutými očami mala škaredé kruhy a celá bola veľmi bledá. V sprche pustila studenú vodu a modlila sa, aby jej kruhy aspoň trochu zmizli. Po polhodine vo veľmi "príjemnej" studenej vode vyliezla von. Prezliekla sa, osušila si vlasy a namaľovala sa. Nakoniec to nevyzerá až tak zle, pomyslela si, keď sa po raňajších úpravách znovu pozrela do zrkadla. Potom už upravená zišla dolu do kuchyne, kde už sedel jej otec, babička aj mama.
"Dobré ráno," zaželala im.
"Dobré," odvetila babička, ale jej otec len kývol hlavou. Hodil do seba ešte jeden glg kávy a vstal od stola.
"Ahojte," zakričal ešte z kuchyne, potom bolo počuť len buchnutie dverí a štartovanie otcovho auta. Jej otec totiž nebol čarodejník. Bol to mukel pracujúci ako právnik, ktorý si v Londýne práve otváral vlastnú firmu. Nikdy sa mu nepáčilo, že Amy je po svojej mame čarodejnica a keď sa stala vlkolakom, úplne ju zavrhol, čo ju veľmi mrzelo, predsa len, bol to jej otec.
"Neboj sa, on sa s tým zmieri," povedala jej babička, keď si všimla Amin smutný pohľad.
"Ale kedy?" spýtala sa zúfalo. Vedela však, že na toto jej nedá odpoveď nikto. V tichosti sa naraňajkovali.
"Idem si skontrolovať veci," povedala a vybehla hore schodmi do svojej skutočnej izby, ktorá priestranná s veľkými oknami siahajúcimi takmer po strop. Vedľa postele bol prichystaný objemný kufor. Amy ho otvorila a začala si kontrolovať veci. Samozrejme že mala všetko, chýbali jej už len posledné veci a to fotky. Z nočného stolíka zobrala fotku jej, rodičov a babičky a fotku, na ktorej bola so svojou najlepšou kamarátkou zo starej školy. Opatrne obidve uložila navrch a kufor zavrela. Zobrala ho do ruky a spolu s ním namáhavo zišla dolu.
"Môžeme ísť?" spýtala sa jej mama stojaca spolu s babičkou pri dverách. Amy prikývla, na čo všetky tri, vyšli pred veľký dom stojaci pár kilometrov od Londýna a keď prešli až za hranice ochranných kúziel premiestnili sa. Všetky tri sa objavili na nástupišti preplnenom rodičmi lúčiacimi sa so svojimi deťmi, väčšinou oblečenými do takej istej uniformy ako mala Amy.
"Idem si nájsť voľné kupé," povedala Amy a spolu so svojím kufrom a čiernym výrom odišla do vlaku.
"Ahoj, pomôžem ti s kufrom?" spýtal sa jej čiernovlasý a veľmi pekný chalan s úsmevom.
"To by bolo milé," usmiala sa Amy a spolu s tým chalanom natlačili kufor dnu.
"Ja som Sirius Black," predstavil sa.
"Amy Harperová," odvetila a kufor už sama odtlačila k dverám voľného kupé.
"A ty si tu nová však?" spýtal sa jej pred dverami. Prikývla a vtlačila kufor dnu, potom vyšla von a zavrela za sebou dvere.
"Prepáč, ja už musím ísť," povedala a otočila sa na odchod. "A ďakujem," otočila sa ešte pri dverách vlaku, no potom už vybehla von a viac sa za čiernovlasým chlapcom neobzrela. Bola celá nervózna. Nechcela si nájsť priateľov, ktorí by ju hneď potom ako by zistili čo je odkopli. Chcela normálnych priateľov ako bola Heather z jej starej školy, ktorá ju ani potom neopustila.
"Dávaj si tam na seba pozor," vravela jej babička popri objímaní.
"Budem," sľúbila Amy a usmiala sa, aj keď odchádzala len nerada. Vždy, aj keď bola malá a aj teraz, miloval letá u babičky, keď sa mohla túlať po lese obklopujúcom jej dom, alebo len tak ležať vo svojej izbe, ktorú tam mala zariadenú dávno pred tým ako sa k nej všetci presťahovali.
"Pred splnom, choď za profesorom Dumbledorom," povedala jej mama pošepky.
"Ja viem, mami, vravela si mi to už asi desať krát," povedala Amy a aj na ňu sa usmiala. "Budete mi chýbať," dodala a ešte raz sa s nimi objala, pretože nástupišťom sa už ozýval zvuk oznamujúci, že vlak čoskoro odíde. Amy sa naposledy rozlúčila a vrátila sa do svojho kupé, kde si sadla k oknu a čakala, kým sa vlak pohne. Po chvíli sa tak stalo. Krajina za oknom sa začala pohybovať a ako vlak zrýchľoval mihala sa čoraz rýchlejšie.
"Ahoj, môžeme si prisadnúť?" dnu sa strčila čiernovlasá hlava toho chalana, ktorý jej pomáhal s kufrom.
"Jasné," povedala Amy bez toho aby sa obzrela.
"Jé, to si ty," ozval sa zrazu, na čo Amy konečne odtrhla pohľad od okna a pozrela na chalana sediaceho vedľa nej. V očiach sa jej mihlo poznanie a usmiala sa.
"No, ja," povedala nesmelo a obzrela sa po zvyšku kupé. Spolu so Siriusom tu boli ešte traja chalani. Jeden s okuliarmi, orieškovo hnedými očami a vlasmi, ktoré mu trčali na všetky strany. Ďalej tam bol malý, pomerne tučný chalan, ktorý sa napchával Fazuľkami každej chuti. Posledný bol chalan s nádhernými sivými očami, hnedými vlasmi, ktorý však pôsobil zvláštne strhane a unavene.
"Amy, toto je James Potter," ten s okuliarmi kývol. "Remus Lupin," chalan so strhaným výrazom sa usmial. "A Peter Petigrew," Sirius predstavil posledného, ktorý sa však stále venoval Fazuľkám a nič nevnímal. Amy sa usmiala.
"Ja som Amy Harperová," predstavila sa sama.
"Prestúpuješ k nám?" spýtal sa James. Amy prikývla. "Prečo?"
"Ehm, presťahovali sme sa," povedala rýchlo prvú vec, ktorá ju napadla.
"Do ktorého ročníka nastupuješ?" vystriedal Jamesa Sirius.
"Do siedmeho."
"To budeš s nami," oznámil jej veselo Sirius. "Mohla by si sa dostať do Chrabromilu," poznamenal.
"Myslím že tam pôjdem, chodila tam aj mama a babička so starým otcom, vy ste všetci štyria v Chrabromile?" odvetila pokojne. Sirius, Remus a James prikývli.
"A tvoj otec nechodil na Rokfort?" pokračoval vo výsluchu Sirius.
"Som pol na pol, otec je mukel," vysvetlila, na čo nastala trápna chvíľka ticha, ktorú však opäť prerušil Sirius, ktorý začal Amy rozprávať ich zážitky zo školy. Amy už po chvíli bolelo brucho od smiechu, ale cítila sa medzi nimi dobre. Akoby si našla nových a naozaj dobrých priateľov, aj keď sem tam si všimla Remusov zvedavý a skúmavý pohľad. Bolo asi sedem hodín, keď vlak začal spomaľovať, až nakoniec zastavil a všetci sa vyhrnuli na stanicu. Amy chcela spolu so Záškodníkmi zamieriť ku kočom bez záprahov, ale spoza nej sa ozval nejaký hlas, ktorý kričal:
"Prváci a slečna Harperová sem..." Amy sa obzrela. Kúsok od nej stál muž asi tri krát väčší ako obyčajný človek rozháňajúci sa lampášom. Rozlúčila sa s chalanmi a zamierila k nemu.
"Prváci a slečna Harperová, seem," kričal znovu obor.
"Ja už som tu," ozvala sa Amy. Obor sa obzrel.
"No dobre, tak teda, PRVÁCI SEEEM," zakričal znova. "Sme šeci?" spýtal sa keď sa okolo neho zhromaždila veľká skupinka prvákov. Spoločne zamierili k jazeru. Amy sa zamračila, pretože loďky, do ktorých začali prváci nasadať nevyzerali moc dôveryhodne, ale keď si všimla, že do jednej z lodiek sa napratal aj ten obor a ona sa nepotopila, trochu ju to upokojilo a aj ona sa posadila do loďky s troma ďalšími prvákmi. Hneď ako všetci nasadli, loďky sa sami od seba pohli. Plavili sa po tmavom jazere a keď Amy zdvihla pohľad zalapala po dychu. Rokfort bol v tej tme, s vysvietenými vežami vyzeral nádherne. Očarovane pozerala na hrad, až dokým loďky nezastavili pri brehu. Všetci vystúpili a zamierili smerom k hradu. Pred veľkými dverami na nich čakala prísne vyzerajúca žena.
"Dobre Hagrid, už ich vezmem ja," povedala a postavila sa pred prvákom. "Som profesorka McGonagallová, zástupkyňa riaditeľa a vedúca jednej zo štyroch fakúlt. Teraz vás vezmem do Veľkej siene, kde budete zaradení do niektorej zo štyroch fakúlt. Keď prečítam vaše meno prídete ku mne, sadnete si na stoličku a ja vám na hlavu položím klobúk, ktorý určí, fakultu," dorozprávala profesorka. "Nejaké dotazy?" spýtala sa ešte. Nikto sa neozýval a tak celá skupinka vyšla mramorovými schodmi až ku dverám do Veľkej siene.
"Slečna Harperová, poďte ku mne, budete zaradená ako prvá," zavolala si ju profesorka k sebe. Amy prešla k nej a tak vykročili cez stred siene. Amy sa obzrela. Všimla si ako jej od stola, nad ktorým viseli šarlátovo červené zástavy so zlatým levom mávajú Sirius, Remus, James a dokonca aj Peter. Odkývala im a vykročila z radu prvákov, pretože profesorka už volala jej meno. Prišla k nej a sadla si na stoličku. Amy Harperová, vitaj na Rokforte. Viem o tvojom probléme a viem aj kam ťa zaradím, ale pred tým ti dám jednu radu. Neodháňaj od seba ľudí. Sú tu ľudia, ktorí si ťa obľúbia a budú ťa mať radi, ak im ukážeš aká v skutočnosti si. No a k tej fakulte...pôjdeš do..
" CHRABROMIL," (pozn. aut.: prekvapenie, však?:o)) vykríkol klobúk na celú sieň. Amy sa šťastne usmiala a zamierila k štvorici chlapcov sediacich uprostred stola, kde akoby vybuchla atomovka.
"Ja som to vedel že budeš s nami," poznamenal Sirius, keď si sadala vedľa neho, pri čom jej venoval žiarivý úsmev. Amy mu úsmev opätovala, pri čom jej však neušli nepriateľské pohľady od skupinky dievčat sediacich kúsok od nich. Zamračila sa, no viac sa nad tým netrápila, pretože jej James a Remus takisto blahoželali ku Chrabromilu.
"Už buďte ticho," zasyčal Remus, pretože profesorka McGonagallová znovu čítala mená a každého, kto sa odvážil rozprávať prebodávala nepríjemnými pohľadmi. Po vyše pol hodine, počas ktorej Sirius neustále vrčal, že je hladný zaraďovanie skončilo a profesorka zrolovala pergamen, odniesla klobúk a sadla si na svoje zvyčajné miesto vedľa Dumbledora, ktorý vstal, na čo Sirius nesúhlasne zaúpel.
"Len nech nekecá teraz, prosím nie teraz," vrčal.
"Opäť vás vítam na Rokforte," začal rozprávať a keď si všimol, že naštvaných pohľadov je viac, ako ten Siriusov povedal: "Tak predslov až po hostine, dobrú chuť," a sadol si naspäť. Na stoloch sa začalo objavovať jedlo, čo všetci študenti odobrili súhlasným zamrmlaním a lačne sa na to vrhli.
"Tak, Amy, kedy ti môžem ukázať hrad?" spýtal sa Sirius, pri čom nebadane žmurkol na Jamesa a Remus pretočil oči.
"Zajtra?" navrhla Amy, ktorá si nič nevšimla.
"Už sa teším," povedal spokojne Sirius. Chvíľu bolo medzi nimi ticho, no potom sa ozvala Amy.
"Cestou ste mi nepovedali nič o učiteľoch," nadhodila a Sirius s Jamesom sa zatvárili znudene.
"Remus, ideš," poznamenal Sirius a ďalej sa venoval svojmu tanieru. Remus sa uškrnul a začal Amy predstavovať učiteľov a ukazovať jej ich pri učiteľskom stole. Skončili práve vtedy, keď jedlo zo stolov zmizlo a Dumbledore vstal.
"Po tak skvelej večeri, je čas na oznamy," začal. "Všetkým prvákom, aj starým študentom, ktorí to ešte nepochopili, vstup do lesa na pozemku školy je prísne zakázaný," povedal pri čom si Amy všimla ako žmurkol na štvoricu chlapcov pri nej. "Ďalej sa nesmie čarovať na chodbách mimo vyučovacích hodín. Kompletný zoznam zakázaných vecí si môžete prečítať na dverách pracovne profesora Filcha," oznámil im. Nasledovali ďalšie všeobecné pokyny. Nakoniec ich pustil so želaním dobrej noci do klubovní. Všetci Chrabromilčania zamierili hore schodmi do vysokej veže. Spoločne došli až k veľkému portrétu tučnej ženy oblečenej v ružových šatách.
"Heslo?" spýtala sa keď pred ňou zastavili.
"Vianočný puding," vyslovil Remus. (poznam. autora: viem, väčšia blbosť ma nemohla napadnúť:o))
"Tento rok je to heslo vážne super, chcel by som sa zoznámiť s tým idiotom, čo tie hesla vymýšľa," povedal Sirius, na čo si vyslúžil škaredý pohľad Tučnej panej.
"Tam sú dievčenské spálne," ukázal Remus Amy.
"Ale veď ešte nejde spať," zaprotestoval Sirius.
""Nie Sirius, ja už idem, som dosť unavená," povedala, pri čom si spomenula sa ne predošlú noc.
"Dobrú," zaželala im a zamierila k dievčenským spálňam. Vyšla až hore, kým našla dvere, na ktorých bolo napísané jej meno a mená ďalších štyroch dievčat. Zhlboka sa nadýchla a vošla dnu. Okamžite sa na ňu stočili pohľady jej nových spolubývajúcich.
"Ahoj," pozdravila nesmelo. V dvoch z nich spoznala dievčatá, ktoré na ňu zazerali, keď si prisadla k Siriusovi, Jamesovi, Remusovi a Petrovi. Ako prvá sa spamätala červenovláska sediaca na jednej z postelí pri okne.
"Ahoj," odzdravila a usmiala sa. "Ja som Lily Evansová, toto je Melisa Parkerová, Jill Thomasová a Via Taylorová," predstavila ich.
"Ja som Amy Harperová," predstavila sa aj ona a zamierila k posteli, pri ktorej bol jej kufor.
"Ty si na večeri sedela so Záškodníkmi, však?" spýtala sa Via. Dievča s blonďavými vlasmi a peknými modrými očami.
"Záškodníkmi?" nechápala Amy.
"Potter, Black, Lupin Pettigrew," vysvetlila jej Lily.
"Aha, no áno, prečo?" spýtala sa zarazene.
"Len tak," odvetila Via, pri čom však Amy neušlo ako na ňu spolu s Melisou zazrela.
"Dávaj si na nich pozor," povedala Jill.
"Prečo? Mne sa zdajú v pohode," odvetila Amy.
"V pohode?" vyprskla Lily. "No, Remus možno, ale Potter a Black sú všetko možné len nie v pohode."
"Prečo ich tak nemáš rada?" spýtala sa Amy zvedavo.
"No vieš, Potter Lily už šesť rokov pozýva na rande pred celou školou a ona ho už šesť rokov odmieta," vysvetlila Jill s úškrnom.
"A Sirius?"
"Black je najväčší sukničkár na škole, chodil asi z každou babou, ktorá nie je v Slizoline," zapojila sa Lily, zatiaľ čo Via a Mell zaliezli do postele.
"Aha, no ja si radšej na nich názor utvorím sama," odvetila Amy a začala si hľadať pyžamo, čo spôsobilo, že si nevšimla zarazené pohľady, ktoré si vymenili Lily a Jill. Hneď ako ho našla, prezliekla sa, zaželala všetkým dobrú noc a zvalila sa do perín. Ani si neuvedomila aká je vyčerpaná. Okamžite ako zatiahla závesy na posteli a prikryla sa jej spadli viečka a ona sa ponorila do pokojného, ničím nerušeného spánku.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lina Lina | E-mail | Web | 21. března 2008 v 19:10 | Reagovat

asta dobrý nápad na poviedku, kapitola sa mi strašne páčila, idem si prečítať ostatné poviedky

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama