1. Konečne preč

14. března 2008 v 15:38 | Elis |  Dcéry Lorda Voldemorta
1.kapitola - Konečne preč

"Kam ideš?" za Laurou sa ozval hlboký chladný hlas jej otca.
"Na Šikmú," odvetila pokojne a stále schádzala po schodoch z tmavého kameňa.
"Prečo nejdeš s Emou?"
"Pretože Ema ide so svojimi kamarátmi a ja so svojimi."
"Ideš s tou humusáčkou?"
"Nevolaj ju humusáčka!" vykríkla naštvane Laura.
"Už od vtedy ako si sa dostala do Chrabromilu, som vedel že nie si hodná nosiť moje meno, a tým, že sa stretávaš s humusákmi, to len dokazuješ!" kričal po nej otec.
"Kľudne sa ho vzdám!" odsekla mu Laura. "Už ma nebaví dookola počúvať prečo nie som ako Ema, že nie som..."
"Crucio," pokojne vykríkol jej otec a tým ju prerušil. Laura pocítila strašnú bolesť, ktorá ako keby jej trhala vnútro ale nekričala. Na kliatbu Cruciatus už bola zvyknutá. Jej otec po chvíli zrušil kúzlo. Laura teraz ležala na zemi.
"Už si pokojná?" spýtal sa jej ľadovým hlasom. "Teraz choď do svojej izby."
Laura odišla. V izbe otvorila svoj kufor a zbalila si veci. Chvíľu rozhodne stála nad kufrom ale potom sa hodila na posteľ a rozplakala sa. Aj keby utiekla, nemala kam ísť. Keby išla za jej najlepšou kamarátkou Lily alebo Mishel, jej otec by to vedel. Poslal by po ňu svojich smrťožrútov a to nechcela. Rokfort, prebleslo jej mysľou. No jasné Rokfort, že ju to nenapadlo skôr. Veď Dumbledora sa jej otec vždy bál. Ale ako sa tam dostane. Na Rokfort sa nedá premiestniť. Po chvíli to nechala tak a zaspala. Zobudilo sa na to, že ňou niekto silno triasol. Otvorila oči.
"Niečo by ti spravilo keby si ma zobudila jemnejšie?" uškrnula sa na svoju sestru, ktorá sedela vedľa nej na posteli. Tá jej opätovala úplne ten istý úsmev. Obidve boli úplne rovnaké. Jediné čím sa líšili boli ich fakulty na čarodejníckej škole Rokfort. Ema, ako sa očakávalo od dedičky Temného pána a samotného Salazara Slizolina, bola v prvom ročníku zaradená do Slizolinu, ale Laura, bola zase na prekvapenie všetkých zaradená do Chrabromilu, kde ju zo začiatku dosť odsudzovali. Keď sa vtedy vrátila domov na Vianočné prázdniny, musela si vytrpieť dlhú prednášku, plnú nadávok, vyhrážania a trestania.
Z výzoru nemali nič po ich matke, ktorá zomrela keď mali 13. Podobali sa na svojho otca zo školských čias. Hnedé vlnité vlasy im padali asi po lopatky, tmavé oči rovnaké ako otcove, kým sa nezmenili na červené.
"Asi," usmial sa Ema. "Prečo si nebola na Šikmej?" spýtala sa a keď uvidela Laurin pohľad, došlo jej.
"Prečo si nedáš povedať? Koľký krát za tieto prázdniny na teba použil Cruciatus? Vážne lámeš rekordy, a to prešiel iba mesiac," dohovárala jej Ema, aj keď tušila že to nebude mať bohvieaký význam. Chcela vsať a pohľad jej padol na kufor pri posteli. Prekvapene zažmurkala a sadla si späť na posteľ.
"Čo má znamenať ten kufor?" spýtala sa.
"No...chcem ísť preč, čo myslíš, koľko ma bude otec ešte trpieť? Hádam tak...dva týždne?" povedala Laura a zadívala sa z okna jej izby.
"Ale veď to by nespravil, si jeho dcéra," zaprotestovala Ema.
"Prosím ťa, jemu je to tak jedno či som alebo nie som jeho dcéra, keď som v Chrabromile," odsekla jej.
"A kam chceš ísť?"
"Neviem, tak pomôžeš mi?"
"Dobre, čo mám spraviť?" odpovedala po chvíľke ticha Ema.
Po tom ako sme sa dohodli čo spravíme Ema odišla z izby.
Laura sa zvalila na posteľ a vydýchla si. Už len pár hodín a budem preč, pomyslela si.
Asi o dve hodiny Laura zišla dole na večeru. Jej otec, aj Emily už sedeli za stolom.
"Sadni si," kývol na ňu otec. Sadla si a pozorovala domácich škriatkov ako nosia jedla na stôl. Laurin otec ju počas celej večere prebodával zvláštnymi pohľadmi. Ako keby vedel že chcem utiecť. Ale ako? Laura bola strašne nervózna.
Po večeri vyšla do svojej izby a čakala. Asi po pol hodine sa v jej izbe objavil malý papierik s nápisom choď. Rýchlo vybehla von a s kufrom v ruke bežala tak rýchlo ako sa to dalo. Bežala asi pol hodinu, keď sa za ňou ozval hlasný výbuch a zablyslo sa červené svetlo. Panebože, už to vie, preblesklo jej mysľou. Vedela že Emily bude v poriadku, ale aj tak sa bála. Červené záblesky sa teraz zjavovali bližšie, až jeden z nich preletel tesne popri Laure. Zastala, nemala inú možnosť ako dúfať že odtiaľto sa už dá premiestniť. Otočila sa na mieste a zmizla práve vtedy, keď popri nej preletel ďalší záblesk červeného svetla. Objavila sa pri dverách muklovského domu. Zatackala sa a ako padala na zem, buchla do dverí. Zbadala že sa otvorili. Stalo v nich červenovlasé dievča. Obzrelo sa a až potom si všimlo postavu ležiacu na zemi.
"Preboha, Laura," vykríkla Lily Evansová a viac si Laura nepamätala.
Asi o hodinu sa prebrala. Ležala na nejakej posteli a vedľa nej sedelo to červenovlasé dievča. Posadila sa.
"Si v poriadku? Spýtala sa ihneď Lily. Obzrela sa po izbe a potom pozrela do smaragdovozelených oči Lily Evansovej a prikývla.
"Povieš mi čo sa stalo?" spýtala sa jej Lily.
"Utiekla som z domu," odpovedala som jej.
Lily sa zatvárila šokovane. Vedela kto je Laurin otec, a vedela aj to že Laura je veľmi odvážna a tvrdohlavá osoba, no aj tak si nevedela predstaviť že by toto Laura niekedy urobila.
"Vieš keď som neprišla na Šikmú, pohádali sme sa a dnes večer mi Emily pomohla utiecť."
"Toto som nečakala," povedala po pravde Lily.
"Viem že tu nemôžem zostať, ale nemala som kam ísť, prosím ťa čo mám robiť?" povedala Laura a pozrela na Lily ocami plnými zúfalstva.
"Skús napísať Dumbledorovi," navrhla Lily.
"Áno, asi máš pravdu," povedala Laura, oprela sa o stenu a rozmýšľala nad tým čo asi teraz robí jej otec.
Lord Voldemort sedel vo veľkom kresle v obývačke jeho domu. Rozmýšľal nad svojimi dcérami. Tato situácia sa mu nepáčila, chcel ich mať obidve pri sebe. Ešte chvíľu rozmýšľal, no potom si pomaly vyhrnul rukáv a stlačil znamenie na jeho ruke. O chvíľu sa okolo neho začali objavovať postavy v čiernych plášťoch. Všetci sa mu uklonili a čakali čo sa bude diať.
"Nájdite ju," povedal a postavy zmizli.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama