3. kapitola - Ponuky

25. března 2008 v 17:05 | Elis |  Čakanie na zázrak
Ahojky, je t nová kapča k Zázraku, dúfam že sa vám bude páčiť a budete písať komenty!!...Ináč, kapitolka k Verná Temnej Strane je vo výrobe (už mám polku:o)).
Tak zatiaľ....Elis
P.S. prosím, prosím, prosím, píšte komentíky a príjemné čítanie:o)

O ôsmej už Viki klopala na mohutné dvere pracovne riaditeľa. Počkala kým sa spoza nich neozval pokojný hlas a potom vošla dnu.
"Dobrý večer pán profesor, chceli ste so mnou hovoriť?"
"Áno slečna Nicolsová, sadnite si," povedal a pokynul jej na pohodlnú stoličku oproti nemu.
"Viete pán profesor, aj ja som s vami chcela hovoriť. A prosím volajte ma Victoire alebo Viki, nemám rada svoje priezvisko," povedala a usmiala sa.
"Dobre teda, Victoire, myslím že viem o čom si so mnou chcela hovoriť, o tvojich rodičoch, však?" povedal Dumbledore a skúmavo sa na ňu zahľadel ponad polmesiačikové okuliare. Viki prekvapene otvorila ústa.
"Vy, vy o nich niečo viete?" spýtala sa s nádejou.
"Nie," odvetil Dumbledore, na čo Viki viditeľne zosmutnela a chcela niečo povedať. "Ale mohol by som zistiť," dokončil a Viki sa šťastne usmiala.
"Naozaj? Ako?"
"Victoire, určite si už počula niečo o predmete menom mysľomisa," povedal a Viki pokrútila hlavou. Dumbledore vstal a prešiel ku skrinke pri vitríne s mečom zdobeným rubínmi. Vytiahol malú misu s runami na okrajoch a stenách.
"Toto je mysľomisa, môžeš do nej ukaladať svoje myšlienky alebo spomienky, ktoré si môžeš potom spätne prezerať," vysvetlil.
"A ako to súvisí s mojimi rodičmi?" spýtala sa zarazene.
"Napadlo ma, že by som navštívil otca Benjamína (poznam. autora: viem, meno ako z telenovely ale čo iné by vás napadlo, kebyže z vedľajšej izby počujte samé ach Diego...:op), ak sa nemýlim, to on sa stretol s tvojou matkou," spýtavo sa na ňu pozrel.
"Myslím že áno, ale keď som sa ho na to pýtala, nevedel mi povedať, ako moja mama vyzerala."
"To mohlo byť kvôli zabúdaciemu zaklínadlu," vysvetlil Dumbledore.
"Myslíte si, že sa bude dať zlomiť?"
"Myslím že áno," odvetil a Viki sa šťastne usmiala.
"Ďakujem vám, pán profesor," povedala, keď sa ozvalo hlasné klopanie na dvere pracovne.
"Vstúpte," povedal Dumbledore a dvere sa otvorili .
"Dobrý večer, och," dnu vošiel chlapec so zelenými očami a strapatými čiernymi vlasmi, no zarazil sa, keď uvidel riaditeľovu spoločnosť.
"Dobrý večer Harry, poď ďalej, my už sme skončili," povedal Dumbledore pokojne a kývol na Victoire. Tá sa usmiala a vstala.
"Ešte raz ďakujem pán profesor, dovidenia," povedala a zamierila k dverám, kde sa jej Harry Potter uhol, ale venoval jej jeden zamračený pohľad.
"Pán profesor, čo tu robila?" počula ako sa spoza dverí ozval jeho spýtavý hlas. Pretočila očami.
"To je naša osobná vec Harry," odpovedal mu Dumbledore, na čo sa Viki pre seba uškrnula a zamierila do žalárov. Našla jednu stenu, ktorá vyzerala ako všetky ostatné, no po vyslovení hesla sa v jej strede utvoril otvor, ktorým pohodlne prešla do Slizolinskej klubovne a zamierila do dievčenských spální.
"Nicolsová, poď sem," zakričal na ňu niekto. Vzdychla si. On na ňu nezabudol. Pomaly sa otočila a prišla ku kreslu pred krbom.
"Poď, tu sa nebudeme rozprávať," povedal Draco, pri čom vstal z kresla. Len pretočila oči a šla za ním.
"Nie som Nicolsová," zavrčala ešte, ale on ju buď nepočul, alebo ignoroval. Viedol ju žalárovými chodbami až kým nezastali pred nejakými dvermi. Otvoril ich a vošiel do starej nepoužívanej učebne. Victoire vstúpila dnu hneď za ním a posadila sa na jednu z posledných lavíc, ktorá mierne zavŕzgala. Draco sa oprel o stenu oproti nej.
"Tak, čo si chcel?" spýtala sa bez toho že by sa na neho vôbec pozrela.
"Môj pán sa o teba zaujíma."
"Tvoj pán?" nechápala, ale potom jej to došlo. "Ty si sa k nemu pridal?" prikývol.
"Prečo?"
"Prečo som sa k nemu pridal?"
"To je tvoj bodrel, ja chcem vedieť prečo sa o mňa zaujíma," odsekla mu a konečne na neho pozrela.
"To neviem, neviem prečo sa zaujíma o takú humusáčku..."
"Odpusti si to," zavrčala.
"Fajn, dáva ti čas na rozmyslenie..."
"Netreba, nechcem," povedala bez rozmýšľania. "Aspoň nie teraz," dodala, pretože na jeho tvári sa usadil nebezpečný výraz.
"Takáto ponuka sa nemusí opakovať."
"Ak má o mňa záujem, počká," odvetila a chcela odísť.
"Dobre, poviem mu," uškrnul sa. "Ale teraz..." nedopovedal a pritiahol si ju.
"Draco, už si mohol pochopiť, že kým budeš mať dievča, nič s tebou mať nebudem," vyvliekla sa mu a skôr ako stihol zareagovať odišla. Vbehla do Slizolinskej klubovne a vyšla do spálne. Zvalila sa na posteľ. Nechápala ako sa k nemu mohol pridať. Vedela že takmer celý Slizolin už s ním je, alebo sa k nemu plánuje pridať, ale aj tak ju to prekvapilo. Teraz si bola istá, že sa skôr či neskôr bude musieť rozhodnúť, ale ešte nevedela ako. Rozhodla sa, že nateraz to nechá tak a rozmýšľať nad tým bude, keď príde čas. Znovu sa zamyslela nad svojimi rodičmi. Od malička chcela vedieť, kto to je. Až teraz si uvedomila, že tomu obetovala celý svoj školský život. To že je v Slizoline jej pridalo ako veľký omyl, alebo jej vlastná chyba. Nikdy sa tu necítila dobre, závidela ostatným študentom, ako sa slobodne smejú a majú priateľov. Mala ona niekedy nejakého priateľa? V detskom domove ju všetky deti pokladali za zvláštnu a stránili sa jej a tu? Myslela si, že Draco je niečo ako jej priateľ, ale teraz nevedela čo si má o ňom myslieť. Medzi ostatnými sa vždy správal povýšene, ale trápilo ju, že sa tak správa už aj keď sú spolu sami. Len naštvane pokrútila hlavou, vstala, zobrala si uterák a zamierila do kúpeľne. Ale ešte pred tým si sľúbila, že zistí dôvod zmeny Dracovho správania.
***
Draco naštvane tresol päsťou do steny.
"Au," skríkol naštvaný sám na seba. Prečo vždy keď je s ňou musí niečo pokaziť. Zakaždým sa musí začať správať ako totálny idiot, alebo lepšie povedané ako jeho otec. Vždy keď ju vidí, zatúži zovrieť ju v náručí, pobozkať ju, ale vždy spraví niečo zle. Keď sú spolu sami on ako naschvál musí dostať záchvat správania sa ako "pravý Malfoy". Znechutene pozrel na ruku, v ktorej mu práve pulzovala bolesť spôsobená jeho neuváženým úderom do steny, ale aj bolesť ustala, keď zavrel oči a predstavil si, že ruka, ktorá drží tú zranenú nepatrí jemu ale jej. Jej ustarostený pohľad, akým na neho pozerala minulý rok, si dokázal vybaviť úplne presne. Dokonale si pamätal každú vlnu jej čiernych vlasov, nemohol ju dostať z hlavy, ale až prílš dobre si uvedomoval ten jediný rozdiel medzi nimi. Ako v nejakej muklovskej rozprávke, pomyslel si. Uškrnul sa, keď si v duchu predstavil ju, ako nejaké obyčajné dievča a jeho ako bohatého princa. Zrazu si to uvedomil. Princ síce nie je, ale je Malfoy a tí dostanú čo chcú za každú cenu. A on chce ju. Víťazoslávne sa usmial a s omnoho lepšou náladou odišiel z prázdnej starej učebne.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Liaa Liaa | 25. března 2008 v 17:40 | Reagovat

noo pekne..som zvedava na dalsiu kapcu:))

2 lublumka lublumka | 25. března 2008 v 19:59 | Reagovat

afi chceme dalsiu kapitolu:))

3 cassiopea cassiopea | Web | 25. března 2008 v 20:21 | Reagovat

krásna kapča!!!ďaleeeej!:)

4 trixie trixie | 21. dubna 2008 v 20:27 | Reagovat

pokracuj je to super:D draco a victoire budu super parik:P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama