4. Večierok

17. března 2008 v 16:39 | Elis |  Verná Temnej Strane
4. Večierok

"Dovoľte mi, aby som vám predstavil svoju dcéru Sarah Ann Greyovú Malfoyovú," hovoril Lucius Malfoy, ktorý spolu so Sarah stál uprostred miestnosti. Jeho syn na neho šokovane hľadel a keby práve niečo pil alebo jedol určite by sa zadusil. Luciusove prekvapenie však z ďaleka nebolo jediné. Všetci prítomní na nich vyjavene hľadeli a nič nevraveli, pre to sa Lucius stratil v dave a po chvíli sa začali po veľkom salóne ozývať mnohé rozhovory. Sarah sa vybrala k jednému zo stolov pri stene miestnosti, pri čom jej neuniklo, že ju celou cestou sprevádzajú zvedavé pohľady.
"Takže sestra," ozval sa za ňou chladný hlas. Otočila sa. Za ňou stál jej nový brat a podával jej čašu s karmínovo červenou tekutinou, ktorú Sarah prijala.
"Nevedel som že môj otec podvádzal matku," povedal, pri čom Sarah neunikol jeho nepriateľský tón. Sarah sa otočila a chcela odísť. Toto nemusela počúvať.
"Kam ideš?" spýtal sa Lucius a dobehol ju.
Niekam, kde ťa nebudem musieť počúvať," odsekla, ale nezašla veľmi ďaleko, pretože ju Lucius zachytil.
"Veď sa chcem len porozprávať," povedal a Sarah zastala.
"Už máš 17?"
"Áno, ty?"
"Až o mesiac," odvetil. Sarah si odpila z čaše a zamyslene si prezerala ľudí v miestnosti. Zastavila sa, pretože sa jej zazdalo, že na ňu niekto hľadí. Chvíľu pátrala, ale potom sa jej pohľad stretol s pohľadom červených očí, ktorých majiteľ mal tvár skrytú pod kapucňou čierneho plášťa.
"Kto je to?" spýtala sa Luciusa a hlavou mykla k miestu, kde dotyčný stál. Lucius sa pozrel tým smerom.
"Dozvieš sa neskôr," odsekol jej. "A teraz ak dovolíš..." povedal, otočil sa a odišiel ku skupinke ľudí približne v tom istom veku ako Sarah, ktorú tam nechal stáť. Večierok ju už začínal nudiť, tak vyšla zo salóna a zamierila niekam do domu. Na druhej strane natrafila na maličký salónik ladený do tmavomodrej farby. Sadla si na parapet okna a zadívala sa na rozľahlú záhradu okolo Malfoyovského panstva. Myšlienky aj napriek jej zákazu zablúdili k mame a k Durmstrangu. Z myšlienok ju vytrhol až mužský hlas.
"Kto by povedal že Malfoy má stratenú dcéru," strhla sa a otočila sa. Pozrela rovno do tých červených očí. Vstala a postavila sa oproti mužovi. Po chrbte jej prebehli zimomriavky, ale aj napriek tomu neuhla pohľadom. Tie oči akoby ju zhypnotizovali. Nebála sa ich, skôr ju zaujali. Akoby oni sami neprezrádzali nič, ale pri tom vedeli všetko. Muž podišiel bližšie, pri tom z nej nespúšťal oči.
"Durmstrang?" spýtal sa a Sarah prikývla.
"Kto ste?"
"Nevrav že nevieš," povedal, prišiel k nej ešte o kúsok bližšie, na čo Sarah cúvla. Zložil si kapucňu. Spod nej mu vykĺzli polodlhé tmavé vlnité vlasy. V bledej tvári mu svietili už hore spomínané červené oči, nos sa už mierne začínal podobať na hadí a na perách mu pohrával chladný úsmev.
"Voldy?" spýtala sa pokojne, na čo mužovi takmer zabehlo.
"Prosím?" spýtal sa s vyvalenými očami.
"Pýtam sa či ste Voldemort," odvetila pokojne. Muž prikývol a na tvár sa mu vrátil chladný úsmev. Sarah pokrčila ramenami a sadla si naspäť na parapet.
"Nebojíš sa?"
"Mala by som?"
"Mala by si..." zvyšok už Sarah vnímala len ako neidentifikovateľné zvuky, ktoré narúšali pokojnú atmosféru v izbe. Zamyslene si odpila z vína a znudene na neho pozrela.
"Nechceš byť už konečne ticho?" spýtala sa, pri čom si ani neuvedomila že svoju myšlienku vyslovila nahlas. Temný pán očervenel od zúrivosti.
"Prosím?!"
"No, ja len že si nemáš vyrábať stres," povedala Sarah a rozhodla sa radšej nenavrhovať, aby si zaobstaral jedno muklovské zariadenie pre nahluchlých.
"Ako sorry moja zlatá, ja viem byť tolerantný, ale..." nedopovedal, pretože Sarah, ktorá si domyslela zvyšok mu skočila do reči.
"Veď nemáš dôvod," povedala a anjelsky sa usmiala.
"Vôbec nie," povedal ironicky Voldy (poznam. autora: odmietam písať jeho celé meno), sadol si do kresla oproti nej a zamyslene sa na ňu zadíval. Nastalo ticho, ktoré po chvíľke prerušila Sarah.
"Prečo si tu?" spýtala sa.
"Nemôžem?"
"Môžeš, ja len že prečo si tu so mnou, keď môžeš byť tam dole s inými ľuďmi."
"Asi máš pravdu," povedal. "Pôjdem," povedal a zamieril ku dverám.
"Tak ahoj," zakričala za ním Sarah, ale on sa už neobzrel.
Sarah stále sedela v malom salóniku a upierala pohľad do záhrady. Malfoyovci, stará čistokrvná čarodejnícka rodina. Zrejme sú všetci stúpencami Temného pána. Čo ak to budú chcieť aj od nej? Vie ako sa správajú čistokrvný, to zvládne, ale zvládne byť až tak zlá ako on? Čierna mágia jej šla, ale čo sa stane keď sklame? A chce byť vlastne jednou z nich? Nie, neodmietne, to by jej jej hrdosť nedovolila. Ak má byť na jeho strane, nebude len nejaký smrťožrút. Rozhodla sa. Práve vstala od okna, keď sa dvere otvorili.
"Máš sa vrátiť," povedal Lucius, ktorý vošiel dnu.
"Na čo?" spýtala sa. Nechcelo sa jej tam ísť. Ak sa otec dozvie ako sa správala k Voldymu bude problém. Ak to už nevie, aj keď to by po ňu asi neprišiel Lucius mladší.
"Nepýtaj sa a poď," povedal a pridržal jej dvere. Spoločne zamierili dolu, ale keď vošli, miestnosť bola úplne iná. Všade bola tma a uprostred miestnosti stáli postavy v čiernych plášťoch s kapucňami. Prekvapene po všetkých preletela pohľadom. No výborne, pomyslela si, ale zdvihla hlavu a hrdo prišla až do stredu kruhu.
"Sarah Ann Greyová Malfoyová," oslovil ju muž sediaci vo veľkom pohodlnom kresle. Jeho hlas hneď spoznala.
"Prosím?" odvetila ona. Pár smrťožrútov sa zasmialo.
"Pôjdeš v stopách tvojho otca?" spýtal sa Voldy na rovinu. Toto bolo to na čo ju potrebovali? Má sa z nej stať ďalší poskok Temného pána? Asi to bude musieť prijať.
"Neviem, porozmýšľam," povedala a naschvál sa zatvárila že o tom veľmi uvažuje, aj keď nemusela. Vedela že prijme. Ale už sa rozhodla. Nebude len nejaká smťožrútka. O to sa postará. Odtrhla pohľad od obrazu nie práve najkrajšieho blonďavého muža a pozrelo do očí Temného pána. Prikývla.
"To je to také jednoduché?" spýtala sa prekvapene. Temný pán neodpovedal. Kývol hlavou, na čo sa všetci smrťožrúti hlboko uklonili a odišli. V miestnosti zostali len Malfoyovci, Sarah a Voldy. Voldy luskol dlhými bielymi prstami a pred Sarah sa zjavila nejaká postava.
"Ukáž mi čo vieš," povedal.
"Z čiernej mágie?" spýtala sa Sarah. Prikývol.
"Kto je to?" spýtala sa znova Sarah.
"Bezvýznamný mukel," odvetil. Sarah prikývla a začala. Boli tam asi 2 hodiny keď skončila, ale Voldymu to zrejme nestačilo.
"Cruciatus, Imeprius, Avada Kedavra nič?" spýtal sa.
"To sú neodpustiteľné kliatby, tie sa nemôžu učiť ani u nás," odvetila.
"Vyskúšaj si ich," prikázal jej. Sarah sa zhlboka nadýchla.
"Imperio," vyslovila pokojne. Vstaň! Prikázala postave. Tá sa namáhavo postavila a Sarah zrušila kliatbu.
"Stačí?"
"Teraz Cruciatus," prikázal jej.
"Crucio," vyslovila. Postava sa skrútila v kŕčoch. Sarah sa sama pre seba usmiala. V škole jej šlo všetko dobre, ale čierna mágia patrila medzi predmety, ktoré jej šli najlepšie. Nie žeby bola nejaký maniak, to nie. Proste talent od prírody.:o) Zrušila kliatbu.
"Teraz tú poslednú," vyzval ju. Sarah prikývla. Trochu sa obávala. Mučenie a ovládanie, bolo iné ako zabiť. Ale musí to dokázať. Týmto dokáže že nie je len nejaká Malfoyova nemanželská dcéra. Dokáže že je hodná nosiť meno Malfoyová.
"Avada Kedavra," vykríkla. Záblesk zeleného svetla a postava ležala na zemi mŕtva. Voldemort sa zvláštne usmieval.
"Pozri sa, kto je ten bezvýznamný mukel," vyzval ju. S obavami sa naklonila nad postavu. Dala jej dole čiernu kapucňu, ktorú až doteraz mala na hlave. Zbledla. Nie, to nemôže byť on.
"Prečo?" vykríkla. "On za nič nemohol," spadla na zem vedľa neho. Hľadela do prázdnych Martinových očí a cítila ako ju začali tie jej štípať. Nie, plakať nebude. Je Malfoyová. Vstala a hrdo sa vystrela.
"Prečo?" spýtala sa znovu.
"Hm," Voldy sa tváril že premýšľa. "Aby si sa odpútala od domova," povedal. Sarah neodpovedala.
"Zajtra ty, tvoj brat a ešte pár smrťožrútov odchádza ku mne," povedal a vstal z kresla. Malfoyovci sa poklonili, ale Sarah mu ledva kývla hlavou. Toto si sním ešte yvbaví.
Vrátila sa do svojej izby a zvalila sa na posteľ. Zaplavila ju prázdnota. Ona ho zabila. Zabila svojho najlepšieho priateľa a človeka, ktorého milovala. Na jeho príkaz. A prečo? Pretože sa to zdalo jemu zábavné? Toto si sním ešte vybaví. Ak to bude nutné hneď zajtra. Otočila sa a zaspala, ani sa nenamáhala vyzliecť si večerné šaty.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 trixie trixie | 21. dubna 2008 v 20:01 | Reagovat

wow.. fuh on je zakernyy ble.. ale poviedka je dobra pokracuj

2 Nixa a Ajuška Nixa a Ajuška | Web | 4. května 2008 v 1:01 | Reagovat

Ty kokos tak toto bolo maximálne..Ja nemám slov ako ťa to mohlo vôbec napadnúť...fakt dobé. Kks ten Voldy je ale sviňa prolhaná...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama